reklama

Môj svet

Ako by mal vyzerať môj svet ? Vidím tam seba, kľudného, nebojím sa ničoho a o nič. Dnes v meditácii, ktorá síce nebola pokojná, som videl seba. Znie to bláznivo, no videl som seba.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Mal som obranný postoj, taký ten s prekríženými rukami, no vyzeral som sebavedome, šťastne a v hlave som mal pokoj. Proste taký ten skúsený borec, čo si je istý sebou samým. Bol som sám so sebou spokojný. Nevyzeral som, že niekomu niečo závidím. Našiel som cieľ a hľadám cestu k nemu. Podotýkam, meditácia 01. 03. 2016.

Vo svete, ktorý si chcem vytvoriť by som chcel uviesť pár nezmyselných, možno raz uskutočniteľných myšlienok. . V mojom svete bude každý jeden človek vedieť pochopiť toho druhého. Vcítiť sa do neho nejakým mimo zmyslovým vnímaním, telepatiou. Taká tá obdoba wi-fi , ktorou ľudia budú zdieľať informácie prostredníctvom vlastnej mysle. Budú si rozumieť a predávať si skúsenosti doslova z mysle do mysle.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V mojom svete je všetko po mojom, pretože ten svet si tvorím ja. Nie je to len ďalšia motivácia pre mňa, je to skôr moje vyjadrenie ako sa vidím, ako sa vidím počas meditácie, je to niečo čím sa chcem stať. Je to vyjadrenie môjho vnútra. V mojom svete, ja, ako človek, nevidím prekážky, pretože moja myseľ je čistá. Je týmto momentom, dostáva nové nápady, je ako voda, ktorá si nájde cestu pomedzi všetky prekážky. Je to stav človeka, kedy ho naozaj netrápia vonkajšie podnety, pretože nie sú dôležité. Nič nie je dôležitejšie než to, ako sa osobne cíti jednotlivec, ako berie seba samého.

Píšem to sám pre seba, pretože v tomto vlastnom svete, v tomto okamihu - tu a teraz - som táto chvíľa. Dokážem pochopiť všetko bez čítania tých všetkých kníh (o správnom myslení), hoci práve ony mi pomohli dostať sa na správnu cestu bezstarostného chápania všetkého okolo mňa. Som v tomto bezstarostnom svete zatiaľ len nováčikom, no pomaly ho začínam chápať. Je len v nás samých.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Žiaden problém neexistuje. To mi si ich tvoríme tým, ako sa na veci pozeráme. Som toho živým dôkazom. Vyskúšal som si to z prvej ruky, fakt som videl problém všade, ale úplne že VŠADE okolo mňa bol problém. Stena do ktorej som narážal a stále sa ju nedarilo prebiť. Tá stena bola len v mojej mysli. Už je preč. Už mi je jasné, že náhliť sa nemá cenu.

V mojom svete bude všetko vychádzať tak, ako má. Všetko bude vychádzať podľa mňa. Neexistuje žiadna prehra, nie je žiadna výhra, len cesta, ktorá tečie ako voda. Raz tečie rýchlejšie, raz pomalšie. Ide prúdom svojho života.

Ako tak budem plynúť časom a lietať si svojou cestou-necestou, podarí sa mi tvoriť to, čo chcem. Chcem sa dostať späť na školu. Prešiel som si premenou, ktorá si vybrala svoju daň. Daň ktorá spôsobila že som nezvládol školu. Hoci som sa snažil zo všetkých síl, moja myseľ bola nie tam kde mala byť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Každý človek je ako nebrúsený diamant. Pod vybrúsením samého seba si predstavujem, že robím to, čo chcem, čo si prikážem bez okolkov. Napríklad prijať to, že už nie som v škole, a začínam od znova. Nie je to žiadna tragédia. Je to len ďalší kameň, ktorý obmyjem.

Proste ja. Šialený Rony. Sebavedomý zodpovedný, v mojom novom svete. Keď som sa tam videl stáť, nechýbalo nič, vyzeral som úspešne. Každý by sa tak určite rád videl. Nejde mi o nejaký ten veľký úspech. Ide mi o to, aby som mal radosť a aby som sa tešil z toho, čo robím. Či ma budú ľudia akceptovať to neviem. Správny ľudia ma budú chápať a to isté budem v mojej ríši robiť aj ja. Akceptovať okolie, akceptovať jeho originalitu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako si tu okolo seba vytváram svoje podmienky a tečiem cez skaly, žľaby a útesy, stávam sa zároveň múdrejším, získavam nové poznatky, prežívam nové zážitky a dostávam ponaučenia, aby som veci nerobil stále rovnako, ale originálne. Zakaždým. Aby som situáciu otočil vo svoj prospech a niečo si z nej odniesol. Vtedy sa môžem naozaj stať bohatým a šťastným sám so sebou.

Teraz položím pár filozofických viet. Veľa z nás vidí všade problém. Nepáči sa nám, ako sa veci majú. Základom je akceptovať terajšiu situáciu. V mojom svete akceptujem svoju pozíciu a posúvam sa pomaličky vyššie a vyššie. Veľké skoky sú skôr len raritou. Stačí sa na veci pozerať inak. Ak nám aj niekto zomrie, niekto nám blízky a nás to položí na kolená. Určite to nie je nič príjemné, aj mne zomrel blízky človek. Zasiahne to každého bez ohľadu aký sme. V tej osamotenej chvíľke je ale dôležité pokračovať a ísť ďalej. Pokračovať v tom čo máme radi. Najhoršie je ak ostanete v minulosti. Ten čiernobiely svet minulosti sa nás snaží pochovať. Pochovať všetko čo máme radi a pochovať aj naše sny. Taký býva život väčšiny ľudí, ktorý sa utápajú v starostiach po celý život, boja sa o to čo bude a ľutujú čo bolo.

Nový svet, pred ktorým stojím, je farebný. Obsahuje farby, ktoré ani moje oko nevníma, ale ony tam sú. V novom svete som rozšíril svoj obzor a začal som skúšať nové veci, ktoré som doteraz nerobil. Proste len preto, aby bol môj svet pestrý a živý. Teraz, keď doma trávim väčšinu času, až sa divím, aké veci sa dajú robiť - a to len doma. Teším sa tomu, pretože je to pre mňa neprebádaná oblasť.

Nový svet, v ktorom nie je strach, pretože tam nechýba istota. Ona totiž to nie je vôbec potrebná. Žiadnu istotu mať nikdy nebudete. Ani ste nemali ani nemáte. Môj život nie je budúcnosť, ani minulosť. Môj život je prítomnosť. V minulosti sú zážitky, ktoré mi vyčaria už len úsmev na tvári, minulosť tvorí našu prítomnosť a tvorí aj mňa, aj teba. To čo sme zažili nás tvorí aj obmedzuje. Napríklad ako: „Spadol som z bicykla, už viac na ňom nebudem jazdiť, veď čo ak spadnem znova?“ To je minulosť, jedna z mnohých, ktorá bráni vo vykonávaní veci, ktorá nám tiež prinášala radosť a iste by nám ju priniesla znova. Neskúsim to, lebo som to ešte nerobil, a pretože to nezvyknem robiť. Návyk je to, čo sa nám stavia do cesty vyskúšať a urobiť niečo nové. V mojom novom svete návyk ani strach nie sú.

Zodpovednosť a strach majú k sebe blízko ako aj s tým súvisiaci nepremyslený krok. Spomínam si na jeden adrenalínový zážitok. „Ako som tak stál na lyžiach nad tým žľabom, bez potrebnej výbavy, ktorú by som potreboval keby ma zavalil sneh. Uvedomil som si, že to môže byť môj osudový deň.“ Som zodpovedný sám za seba a svoje činy, preto si dôkladne v novom svete premyslím každý svoj krok. Každý krok, ktorý mi môže zmeniť život a takéto veci už robiť nebudem. Bolo by to zbytočné mrhanie sebou samým. Zodpovednosť a opatrnosť v mojom svete určite budú. Strach a opatrnosť sú si blízke, no strach nám zabráni vec úplne vykonať, opatrnosť nám ju dovolí vykonať za určitých podmienok. Podmienky, ktoré nám dodajú istotu - áno nazvem to istotou, hoci nahradil by som toto slovo zodpovednosťou za svoje činy a váženie si seba samého.

V mojom svete si zachovám sebaúctu a poznám svoju cenu. Je to cena akou si vážim sám seba na váhe Justície. Na jednej strane váh som ja v tento mement a na ich druhej strane je môj svet, taký, aký chcem. To značí aj spomínanú zodpovednosť za svoje činy a zároveň aj uvedomenie si samého seba, či som tá osoba, ktorou chcem byť, či konám tak ako by som chcel a či moje činy sú vyrovnané. či ma váhy posúvajú hore k rovnosti krôčik po krôčiku, rôčik po rôčku, do stavu rovnosti alebo klesám tam, kde nechcem.

V novom svete, čo je každá nová sekunda či stotina, viem ovládať svoje emócie a mám nad sebou kontrolu. Mať kontrolu znamená opäť si uvedomovať samého seba, zostávať sám sebou, správať tak ako by som sa správať chcel, aby moje vnútorné ja súhlasilo s tým, ako som sa zachovám.

V mojom svete, ktorý tu opisujem, sa vidím, myslím, že až príliš dokonalo na to, aby to bola pravda. Som len človek... Som jeden z mnohých, len bodka v mase, no v mojom svete ja pre seba znamenám všetko. Ja a veci, ktoré rád robím, ľudia ktorých mám rád a všetko ostatné z čoho mám radosť, sú pre mňa všetko. Všetky tie veci, ktoré som videl v mojom svete majú pre mňa veľkú hodnotu.

Mňa, teba, alebo nás všetkých prepadajú silné emočné situácie, či sa nám už stala nehoda, nešťastie, nešťastná zhoda okolností. Zabrániť sa tomu nedá. Sme ľudia, emócie sú nám prirodzené, cítime, čo žijeme. Nešťastná udalosť nás nesmie odradiť žiť, má nás nasmerovať k tomu byť otvorený novým veciam. Je to jedna konkrétna nešťastná udalosť, jedna jediná, náprotivná tým všetkým pekným zážitkom a situáciám, ktoré zažívame v iné dni. Ak sa na to všetko pozeráme správne, toho dobrého je viac, presne ako v pomere obrovského množstva hviezd v galaxii a jednej čiernej diery v jej centre. Tým chcem povedať, že nejde ani tak o silu človeka, ako o to, ako sa postavíme k životu. Nie vždy to musí byť tak, že nám všetko vychádza, no keď sústredíme svoje ja, ktoré tvorí náš svet, pohneme sa tým správnym smerom. Tu sa rodí zmena v mysli.

V mojom svete každý jeden z nás bude schopný svoju myseľ poslať tým správnym smerom, smerom ktorým chceme naozaj ísť ,a keď na to sami prídeme, poctíme ten blažený pocit úspechu už len z toho, že sa na všetko pozeráme inak.

Tieto moje wordovské prejavy, ktoré sú novou farbou v mojom svete mi pomáhajú akoby ma niekto tlačil tým správnym smerom, no pritom som to ja sám. Som nesmierne spokojný, že neostávam jednotvárny, ale vidím zmenu k lepšiemu.

Ronald Szapáry

Ronald Szapáry

Bloger 
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  0x

The tears are welling in my eyes again I need twenty big buckets to catch them in And twenty pretty girls to carry them down And twenty deep holes to bury them in. Zoznam autorových rubrík:  PríbehyZ cestovaniaSpoločnosť, myslenie, postojeSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu