V dobrej nálade

Autor: Ronald Szapáry | 3.6.2016 o 5:19 | (upravené 3.6.2016 o 5:36) Karma článku: 5,02 | Prečítané:  122x

Kdekoľvek, kam sa len pohnem, zachytávam informácie, novinky a zaujímavosti zo sveta. Čo sa udialo v Amerike, v Rusku a kade-tade po svete. Aj u nás doma. 

V správach zase nejaká vražda, krádež, politika. Ľudia, čo sa tvária, že rozumejú tomu, o čom rozprávajú. Poškodený, smútiaci, pozostalý. Potom nejaký vývojár rozpráva svojou nezrozumiteľnou rečou. Tlačí nám do hlavy znova nejaký nový typ telefónu, ktorý nám má zľahčiť život. Pomaly ale iste tu už každý pozerá len na display. Stále nové a nové veci, že to ani nestíham spracovať. Som prehltený obrovskou masou informácií. Ktoré sú ale pre mňa tak nepodstatné, až sa im snažím vyhýbať. Televízor nepozerám. Noviny nečítam. No internetu sa ako mladý človek nevyhnem. 

 

Paradoxom je, že práve na internete je tých informácií, z ktorých mi ide vybuchnúť hlava, najviac. Rôzne e-shopy, ktoré sa nám snažia predať svoje produkty. Tlačia nám ich na oči aj do mysle. Robia z nás len ďalších ochotných spotrebiteľov tejto konzumnej doby. Kupujeme všetko, lebo to všetko nám má skrášliť, vylepšiť a spestriť náš život. Ušetriť náš čas, aby sme toho mohli stíhať ešte viac. Našetriť viac peňazí a kupovať znova a znova a viac a viac. Ponorili sme sa do systému, snažíme sa zapadnúť. Ísť s dobou. Alebo také čosi. No jeden by sa z toho zbláznil. A takto si náš konzumný svet žije. Ide si vlastnou cestou. Cestou, v ktorej je veľa slepých, ktorý nevidia, že patria do tej smiešnej scenérie. Do toho kruhu.

 

Aby som sa nestal slepým, každý deň si musím cibriť zrak. Rozoznávať to, čo je pre mňa skutočne potrebné a čo nie. A tak triedim, vyhadzujem a ukladám každodenné poznatky a zážitky. Veľmi dôležité veci, ako napríklad neotvárať sáčok s ryžou nad podlahou trhnutím z celej sily, ak nechcem lepiacu sa ryžu cítiť na dlážke ešte ďalšie dva mesiace.

Ale aj tak robím nezmyselné veci. Posadnutý dokonalým životom populárnych ľudí, alebo šťastným životom tých, ktorý dokázali akceptovať svoju situáciu a zmeniť svoj postoj. Sťažujem sa na zanedbateľné situácie môjho života. Staviam sa do pozície obete, ktorú život len trestá. Vypúšťam z úst slová, za ktoré sa neskôr hanbím. Mysľou sa viažem na tie najhoršie scenáre, z ktorých mám strach.

 

Vinu hádžem na okolie, dobu alebo ľudí za to, že reagujem tak podráždene na všetko okolo seba. Nič sa mi nepáči a nič mi nie je dosť dobré. Áno, to som ja, jeden z vás. Hľadajúci neustále nejaké riešenie, na svoju „biednu“ situáciu. Túto stránku mojej osobnosti nerád ukazujem, ale je tu, so mnou. Kedykoľvek, či už som unavený po ťažkom dni alebo príliš nabitý energiou. Keď už neviem čo so sebou, ukáže sa vo svojej plnej kráse. Svojou nespokojnosťou poukazujem na svoj chudobný život. Sťažujem sa na svet, aký je krutý. Ako sa prezentuje, tak ho vidíme. Aký nám ho ukazujú, taký ho žijeme.

 

Po tom, čo sa ukľudním, pochopím, čo som to za nezmysli vyhlásil, až ostávam v šoku a sám seba nespoznávam. Pochopil som! Jediným mojím nepriateľom som ja. Nechávam sa ovplyvniť svojím okolím, a moje ja sa mu často podrobí. Som slepý. Len ďalší slepec náhliaci sa za svojím cieľom. Cieľom života je však smrť, a ja sa so smrťou ešte ženiť nechcem. Tak vypnem svoju temnú stránku. Stlačím „turn off“ a všetko utíchne. 

 

Všímam si jednoduché veci. Spomínam na zážitky, ktoré mi vyčaria úsmev na tvári. Užívam si každú jednu sekundu svojho života a ďakujem za všetky nové zážitky a poznatky. Zlé aj dobré. Užívam si hudbu, bez ktorej si neviem predstaviť pekný deň. Práve počúvam svoju obľúbenú:  Elvis Presley -  A Little Less Conversation. Užívam si plávanie, beh, cvičenie, lyžovanie - moje drahé lásky športové. Užívam si dokonca aj učenie. Áno aj to! Každú jednu chvíľku, keď sa nikam nenáhlim.  Zrazu prestáva byť všetko čiernobiele, ukazuje sa pravá farba sveta.

 

Kráčam po uliciach, v dobrej nálade, s úsmevom od ucha k uchu. Okoloidúci zo skleslým a unaveným výrazom tváre prechádzajú okolo. Pri pohľade na mňa si zrejme myslia, že som si niečo šľahol. A vlastne, nemýlia sa. Šľahol som si poriadnu dávku seba samého. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?