reklama

Tá naša stará, mladá mládež a jej vzťahy

Téma, ktorou sa zaoberá väčšina mladých aj starých, či sa už sklamali, alebo doteraz nikoho nemali.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Asi tak pred dvomi rokmi som sa vzťahmi veľmi netrápil, síce som niečo sem a tam riešil, ale nikdy som to nedotiahol až do štádia vzťahu. Iba som vnímal svojich kamarátov, kamarátky, ktorý boli vo vzťahu a trápili kvôli nim. Nikdy som nerozumel, ako si človek s niekým môže prestať rozumieť. Mne sa to totižto ešte nestalo a preto som si nad tým hlavu ani nelámal. Keď sa niekto s niekým rozišiel, tak stále to jeden niesol ťažšie. Niekedy to toho človeka mátalo aj po roku, alebo aj dlhšie. Ja som si to nevšímal, lebo doteraz som s tým problém nemal, aj keď mi to už niekoľko krát nevyšlo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Spomínam si aj na jedného chlapca, čo po rozchode zašiel za psychiatrom, lebo sa s tým nevedel vyrovnať a aj mesiac po rozchode stále plakal. Keď som to počul, tak som si hneď položil rečnícku otázku, či je toto vlastne možné ? Nerozumel som tomu do tej chvíle, kým sa to nestalo aj mne. Nechápal som, čo sa so mnou deje, nedokázal som uveriť vlastným očiam, ja som plakal. Plakal som, pretože mi to nevyšlo s dievčaťom. Hneď ako som doplakal, som sa začal smiať, že čo to vlastne bolo. Na druhý deň to isté. Ráno plač, poobede smiech. Opakovalo sa to niekoľko dní, až som si už povedal dosť. Toto nie som ja. Po čase ma to síce prešlo, ale stále som na to myslel, že čo ak sa to zase bude opakovať. A to fakt nechcem. Všetko som samozrejme zvalil na to, že mi ešte hrabe, že som mladý, že sa vyvíja moja osobnosť. A akurát včera mi písalo jedno dievča, nevie sa vyrovnať s tým že ju ignoruje chlapec, čo sa jej páči.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Každý to si tým už zrejme prešiel, a dokázal as s tým vysporiadať po svojom. Dôvody prečo sa to stalo je na konci hľadať márne. Už len ostáva, aký postoj k tejto situácií zaujmeme. Jeden z ďalších činiteľov, ktorý ukazuje aký naozaj sme.

Nepochybne to bolí, keď už nie ste v kontakte s tým, koho ste milovali a ľúbili, trávili s ním celý svoj voľný čas. Ale to, že od vás niekto odišiel neznamená, že sa vám zrútil svet. Ak od vás odišiel, možno ste urobili niečo zle vy, možno vás tá osoba nedokáže akceptovať a išla hľadať niekoho ďalej v nádeji, že nájde niekoho lepšieho. Každý máme však svoje chyby a dokonalého partnera niet. Ak vás už ale niekto opustí, netreba vešať hlavu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak sa vám niečo na sebe nepáčilo, ak ste sa k dotyčnej polovičke správali nepekne, alebo vás ona nedokázala akceptovať, alebo ste nevedeli vystáť dotyčného maniere. V prvej možnosti môžete na sebe popracovať. Dobré je ale uvedomiť si, kde ste robili chybu. Neobviňovať seba samého z toho, čo sa stalo. Väčšinou na to prídeme, keď už je neskoro. V ostatných dvoch prípadoch môžete byť radi, že sa stalo to, čo sa stalo. Vrátim sa k tomu, čo som už napísal, asi to nebol ten pravý človek.

Keby sme nepoužívali slová, ale vedeli si čítať myšlienky, bolo by to jednoduchšie. Slová častokrát nevystihujú to, čo chceme vyjadriť, len nám to kazia. Slová vedia ublížiť, ale aj falošne polichotiť. Po niekoľkých sklamaniach väčšina z vás slovám už neverí. Hoci tie slová vyjadrujú skutočne to, čo majú, máme voči nim odstup. Bojíme sa, pýtame sa, čo ak sa to znova pokazí?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Som svedkom toho, ako sa ženy a muži neustále obviňujú „aký sú tí muži hrozný“, „aké sú tie ženy hrozné“. Určite ste sa s tým už stretli, alebo ste to aj sami vyhlásili. Popravde väčší nezmysle som ešte nepočul. Spomeniem zase tie slová, väčšinou zlyhá komunikácia, jeden si niečo zle vysvetlil a problém je na svete. Jedine profesor Xavier z X-mana s tým problém nemá. Ignoráciou sa nič nevyrieši a slovami sa nám to ťažko vysvetľuje. To sme teda pochodili.

Ja ako chlapec s „ružovými okuliarmi, svet gombička“ stále naivne tvrdím, že ak s niekým chceš byť, tak s ním proste buď. Svet si robíme ťažkým sami. Staviame si do neho prekážky sami. Vyhovárame sa na dobu, nazývame ju uponáhľanou, tak si ju aj uponáhľanú robíme. Má to vplyv úplne na všetko. Sebecky myslíme len na seba, ak je už ale treba niečo vysvetľovať, neobťažujeme sa tým a bežíme ďalej. Veď načo myslieť na svojich blízkych.

Či už ide o vzťah k členom rodiny, alebo k partnerovi. Snažte sa počúvať a byť pozorný, na chvíľku prestať riešiť školu, zarábanie peňazí, dohadovanie schôdzok čohokoľvek. Na chvíľku prestať rozprávať a začať počúvať a potom vidieť tú zmenu. 

Ronald Szapáry

Ronald Szapáry

Bloger 
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  0x

The tears are welling in my eyes again I need twenty big buckets to catch them in And twenty pretty girls to carry them down And twenty deep holes to bury them in. Zoznam autorových rubrík:  PríbehyZ cestovaniaSpoločnosť, myslenie, postojeSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu