Ne Android utópia života

Autor: Ronald Szapáry | 19.11.2016 o 12:36 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  96x

Ležím si tak večer v posteli, neviem zaspať a premýšľam o ľuďoch a o svete. Premýšľam, ako ľudia hovoria, že chcú byť slobodný. Že sú skutočne slobodný. Že robia to čo ich baví.....

.....nechcú byť otrokmi systému a väčšina z vás sa aj tak zahrňuje prácou a nemáte na nič čas. Snažíte sa byť úspešný ženiete sa za bohatstvom, aby ste sa stali „slobodnými“.

Čo je skutočná sloboda ? Ja si pod slovom sloboda predstavujem byť pánom svojho času bez obmedzení. 

Každý z nás sme na niečom závislý na práci, na režime, na politikoch. To mi nepríde ako skutočná sloboda. Máme demokraciu, ale aj demokracia je určitý systém nadradenosti štátu voči jeho občanom. Občania darujú svoj čas štátu, podnikom za mzdu, to vieme všetci. Za mzdu si kúpime tú našu vysnenú slobodu. Čím lepšiu školu spravíš, tým zarábaš viac a tým sa máš lepšie. Druhá možnosť je buď šikovný vynájdi sa, čo sa mi páči oveľa viac, ale stále to nie je ono. Ľudia mi prídu strašne zaneprázdnený, neustále sa niekam ponáhľajú, nemajú čas jeden na druhého. To mi príde smutné. Nechám svoju predstavivosť pracovať, ako by to asi vypadlo, keby nikto nebol závislý na nikom. Hmm zrazu by sme tu mali kopu voľného času. Hmm je to asi ťažká predstava anarchie, ľudia predsa musia byť pod kontrolou niekoho inak by boli ako odtrhnutý z reťaze. To vám povedia dnes. Niečo na tom bude, ale ja mám v pláne sa teraz presunúť do utópie.

Tak si poďme predstaviť moju utópiu. Predstavme si domček s peknou záhradou, na dvore by bol aký si niekoľko poschodový skleník, v ktorom by sa pestovalo všetko čo je potrebné na prežitie jednej rodiny. V garáži by bolo zaparkované lietajúce auto, aby sme sa mohli dostať kamkoľvek a kedykoľvek bez obmedzenia. Ľudia by sa museli ku sebe správať s rešpektom inak by táto anarchia nefungovala. Ale kde by sa takto naučili správať ? No predsa v škole. Školy by vyučovali nie len tú kopu teórie, ale obohatili by človeka aj po duševnej stránke. Napríklad predmetom ako byť samým sebou, ako sa nenechať ovplyvniť náboženstvom, ako nebyť závislý na systéme, alebo ako žiť to čo chceš bez ublíženia na zdravý iným samozrejme.

No čo ďalej ľudia sa potrebujú socializovať, chcelo by to teda nejaké spoločenské miesta. Tak teda školy, divadlá kiná, nejaké tie festivaly a podobne. Hmm neznie to zle. Ako by ale to všetko fungovalo ? Kto by učil ? Kto by predával ? Kto by staval ? Kto by opravoval ? To by bola asi prvá otázka pánov s troma titulmi pred a s troma titulmi za menom. V škole sa máme naučiť predsa praktické veci, že ? Moja odpoveď by bola, každý by si vedel urobiť všetko sám. Bolo by to vôbec možné ? Úprimne netuším som len vo svojej fantázií a tam by to možné bolo. Vedieť si všetko urobiť sám, pod tým si predstavujem slobodu. Tak že každý domček by bol taká malá továreň sama pre seba. Všetko na obnoviteľnú energiu samozrejme.

No a odkiaľ by sme mali suroviny, aby sme niečo také postavili ? Koľko by nás tie suroviny stáli? Suroviny vieme jedine ťažiť z našej matky zeme, alebo po novom sa hovorí už o ťažbe na iných planétach. Budeme moderný tak že by to bolo ťaženie z iných planét kde nie je život alebo z meteoritov. Kto by ťažil a za čo ? Predsa roboti! Koľko by nás tie suroviny stáli ? Dobrá otázka na ktorú je ťažké odpovedať. Čo by nás stáli tie pozemky na ktorých by sme si stavali tie svoje pekné domy s minitovárňou ?  A koľko štvorcových metrov by sme si mohli maximálne kúpiť ? Aby to bolo spravodlivé kúpiť by sme si mohli, každý rovnaký podiel pôdy. Za čo by sme si to kúpili ? No tu sa už dostávam do úzkych ale napadá ma jedine za svoj čas. Aby to bol ale efektívne využitý čas pre spoločnosť, tak by mohlo ísť o účasť na nejakých projektoch podporujúcich vývoj spoločnosti.

Sme síce úplne sebestačný, ale myslíme aj na druhých a na spoločnosť a kolektív, tak že mu prispievame svojím časom na jeho rozvoj. Čiže učíme v školách, vyvíjame nové technológie, alebo sa proste venujeme tomu odboru, ktorý nás baví a ktorý je skutočne potrebný. Na toto by mali veľký vplyv školy, keďže by sme museli vedieť prakticky všetko, mali by sme ešte jednu špecializáciu, ktorej by sme dali svoj voľný čas mimo domácnosti. Koľko času by sme danej činnosti venovali, toľko povedzme materiálu na svoj pozemok dostaneme. Každý rovným dielom. Poplatky za stravu žiadne, poplatky za energiu žiadne, poplatky za dopravu žiadne. Čo s odpadom ? No recykloval by sa. Robotický smetiari by ho zbierali a z použitého materiálu by sa vyrábalo. Odpad by nevznikal z obalov na potraviny kozmetiku a podobne. Všetko by bolo možné zaobstarať si hneď doma. Rovnako aj oblečenie a všetko potrebné na bežné fungovanie. To by bolo teda poriadne odľahčenie peňaženky, aj pre dámy ktoré rady nakupujú. Stačí si zájsť na internet vybrať si šaty a veľkosť a nejaká tá špeciálna tlačiareň vám dané šaty proste vyrobí. 

Čo ak by prišiel nikto, kto by chcel viac ? No to by sa mohlo stať. Ale deti by sme v škole učili nemateriálnemu bohatstvu, materiálne sa vždy môže vytratiť to nemateriálne nie.

Vedeli by ste si to predstaviť ? Ak áno vedeli by ste ešte niečo do tejto utópie doplniť ? Podal som základ, nechajte sa inšpirovať. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Má najhorší názov, aký kedy film mal. Môže napriek tomu získať Oscara?

Zhodnotili sme šance nominovaných filmov.

KOMENTÁRE

Zmysel života sa dá vybudovať. Cieľavedome a pracovito

Na obsah musíte čakať, až kým sa z vás stane tvorca zmyslu života a nielen jeho konzument.

PRIMÁR

Ako si pri nádche nezodrieť nos

Šupinkám v okolí nosa a zbytočnému podráždeniu pokožky sa dá vyhnúť.


Už ste čítali?