reklama

Iba maličkosť

Všetko je len maličkosť. Nič nestojí za to, aby myseľ bola zaplavená trápením. Nič pre čo sa trápite nestojí za myšlienku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Keď som zaneprázdnený a mám práce až po strop, neviem čo skôr. Nestíham nič a k tomu mi ešte pridajú práce, aby som nemal málo. Alebo som v škole blížia sa skúšky, a dostávam strach z toho či to zvládnem. Keď na mňa tlačí priateľka, všetko mi vyčíta, že všetko robím zle. Keď sa cítim úplne sám, až mi z toho ide puknúť srdce a mám pocit, že svet sa na mňa vykašľal. A keď už som úplne na dne a nevidím jasné slnko na oblohe. Len temné mraky okolo seba a svet pre mňa prestáva byť zaujímavý.

Sedí mladý chlapec v záhrade a toto všetko má v hlave. Hlavu má sklonenú a pozerá si do dlaní, premýšľa ako sa s tým všetkým v budúcnosti popasuje keď už teraz má problémy v škole a čo ešte keď prídu problémy dospelých. Z diaľky sa ku chlapcovi približuje aký si starec. Chvíľu sa prechádza, obzerá si záhradu s úsmevom na tvári, pozoruje starú jabloň, ktorá ale dokáže splodiť nádherné ovocie. Po chvíli si sadne ku chlapcovi, vidí že ho niečo trápi.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Starec: „Prečo si smutný, je nádherný deň a ty sa tváriš ako keby na teba sadlo všetko nešťastie sveta.“

Chlapec: „V škole sa mi zase nedarí, sedím tu ale mal by som sa učiť. Vôbec sa mi ale nechce, akokoľvek sa snažím tak mi to nejde.“

Starec: „To je úplne v poriadku. Pravdepodobne každý si prešiel tým, čím si teraz prachádzaš ty.“

Chlapec: „Áno ja viem, ale čo tam po tom keď sa celý život budem niečím trápiť. Teraz školu, potom prácou, nešťastnou láskou.....“

Starec: „Nuž, veľa ľudí dopadne presne tak. A vieš prečo ? Lebo sa trápia každou maličkosťou, čo ich v živote stretne. Berú to tu ako tragédiu. Sami od seba si nahovoria, že tento život je nešťastie a čakajú na zázrak. Rovnako ako ty teraz sedíš a čakáš, že sa niečo stane“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Chlapec: „No vlastne áno, neviem si rady s matematikou, nech sa snažím akokoľvek chcem, nejde mi to.“

Starec: „ Matematika hmm, tak to je ľahké!“

Chlapec: „Ale ako je to možné ? Všetky tie vzorce postupy, nedokážem si to zapamätať.“

Starec: „Matematika ťa naučí ostať sústredený. Pokiaľ nie si sústredený tak ti nemôže ísť ani matematika. Ak sa sústredíš vidíš súvislosti. To ťa má matematika naučiť. Možno by si si mal upokojiť myseľ a prestať sa zaoberať všetkým, čo ťa vyrušuje. Asi to budú kamaráti v triede však ?“

Chlapec: „Áno aj keď sa snažím dávať pozor, v triede je hluk a každý si jeden pred druhým stále niečo dokazujú, potom sa k ním pripojím aj ja. A nedávam pozor“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Starec: „Tak vidíš. Nie si hlúpy si nesústredený. Ale to príde, naučíš sa používať myseľ ako nástroj, svojho sluhu. No pozor aby si sa nestal sluhom a vôľou mysle.“

Chlapec: „Čo tým myslíš ? Sluha mysle ?“

Starec: „Áno sluha mysle to je niekto, kto si v mysli zakorení zvyky, ktoré používa celý život. Je to niekto, kto odmieta zmeny. Je to niekto kto definuje samého seba slovami som a nie som.“

Chlapec: „Ale predsa, mal by som vedieť čo som a čo nie som, alebo nie ?“

Starec: „Žiadne slovo ťa nedokáže definovať, definujú ťa činy. Činy sa časom menia tým sa mení aj definícia teba samotného.“

Chlapec: „Stále nerozumiem.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Starec: „Slovo o tebe neprezradí kým si bol ani kým si ani kým budeš. Ak tým slovám uveríš, tak sa len obmedzuješ. Napríklad si povieš neviem matematiku.“

Chlapec: „Tak že keď si poviem, že viem matematiku, tak to znamená že ju viem?“

Starec: „Hmm nie tak celkom. Ale v podstate máš pravdu, nechaj myšlienky plynúť neviaž sa na ne. Činy sa dostavia samé, pretože budeš chcieť zmenu.“

Chlapec: „Stále tomu nemôžem uveriť. A čo ostatné veci, tie dospelácke. Otec s mamou sa stále sťažujú na prácu, že im v nej nie je dobre. Alebo obviňujú jeden druhého z vecí, ktorým vôbec nerozumiem.“

Starec: „Vieš dospelí sú rovnaký ako deti, tvrdia že nie ale sú ako deti. Zmätení neznámymi situáciami so zakorenenými zvykmi. Nové situácie riešia so zaužívanými myšlienkami, všetko rovnakým spôsobom. Dospelí zabúdajú na to čo je skutočne dôležité. Začali sa definovať, nenechali myšlienky prúdiť mysľou. Veľa dospelých sa obviňuje, alebo si nedokáže odpustiť. Dokonca niektorý si ani neuvedomujú, čo vlastne robia. Len prežívajú.“

Chlapec: „To je smutné.“

Starec: „Áno je, smutné je že väčšina ľudí ani nežije, len sa trápia nad všetkým okolo seba a prežívajú. Zabudli napredovať a zasekli sa niekde pri myšlienkach, ktoré sa im uložili v hlave. Zabudli sa tešiť z vecí, a robia všetko už len zo zvyku.“

Chlapec: „Si múdry, kto vlastne si ?“

Starec sa dotkol chlapcovho ramena a starec začal mladnúť, najskôr pomaly a potom rýchlejšie. Už to nebol starec ale mladý muž, chlapcovi sa zdal povedomý. Mladý muž sa menil ďalej, až kým chlapec nevidel sám seba. Chlapec sa trhol a zobudil sa, zodvihol si tvár z dlaní. Bol pekný deň, svietilo slnko, na chlapcovej tvári sa vyčaril veľký úsmev. Chlapec si uvedomil, že všetko na tomto svete je v úplnom poriadku, to čo sa stalo, to čo sa deje a to čo sa bude diať. 

Ronald Szapáry

Ronald Szapáry

Bloger 
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  0x

The tears are welling in my eyes again I need twenty big buckets to catch them in And twenty pretty girls to carry them down And twenty deep holes to bury them in. Zoznam autorových rubrík:  PríbehyZ cestovaniaSpoločnosť, myslenie, postojeSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu