Ja ako dvadsaťročný dospievajúci človek si často lámem hlavu nad tým, čo mohlo byť, keby som niečo urobil inak. Veľa krát ma trápili výčitky nad chybami, ktoré som urobil. Alebo nad zlými rozhodnutiami, ktoré ma zaviedli nie tam, kam som chcel. Viem, že nie som jediný, kto si niečím takýmto prešiel, alebo momentálne prechádza. Nepovažujem to ale za škodu. Viem, že mi na sebe záleží. Hoci to, čo sa stalo, už zmeniť neviem, viem z toho vyťažiť nejaké to percento skúseností do ďalších podobných situácií.
Ten, kto vraví, že nič neľutuje, tomu vlastne ani nezáleží na tom, kto je a akým smerom sa uberá. Ak však ľutujem všetko, tak mám strach zo života a som na najlepšej ceste k tomu, aby som sa z toho zbláznil. Zlatá stredná cesta je tá, ktorá ma naučí mať správny postoj ku všetkému.
Aby som si ako starý človek nelámal hlavu nad tým, kde som to skončil. Odložený v nejakom domove dôchodcov s ľahkou demenciou a utrápenou hlavou. Povedzte koľko veselých dôchodcov poznáte ? Veľa zrejme nie, ak náhodou áno, berte si z neho príklad, staroba čaká aj na nás.
Spýtajte sa toho veselého dôchodcu, prečo je taký veselý a plný života aj napriek tomu, že polovica jeho blízkych zomrela a telo ho neposlúcha tak ako kedysi. A možno má ešte aj nejakú chorobu k tomu. No zrejme vie prijať svoju situáciu. Väčšina ľudí sa nevie zmieriť s tým, že aj po nich si príde smrť. „Smrť nie je vôbec smutná, smutné je že veľa ľudí nežije.“
Zlatá stredná cesta mi ukáže, čo sa mi páči a čo nie, čo mám rád a čo nie. A podľa toho budem svoj život žiť. Toľko krát môžem robiť to, čo mám rád, veď všetko mám len pred sebou. Teším sa na to, čo bude, teším sa z toho, čo je. To zlé mi znova ukáže to, čo nechcem a to dobré mi ukáže to, čo chcem.
Zamýšľať sa nad životom, aký má zmysel? Sám o sebe nemá žiadny, záleží na tom, aký zmysel mu dáme. Rôzne životné podmienky, rôzne životy. Rôzne životné skúsenosti a rôzne životné ciele.
Smrť nikoho z nás neminie, život je ako hra, spoločenský šport. Aký level si nastavíme, taký level hráme. Niekto si nastaví nižší, iný vyšší. Ľudia navôkol sa nám zdajú zlý, iný zase dobrý a láskavý.
Môj level je nastavený na spokojnosti so sebou, optimistickom názore, na tom, aby som stretol tých správnych ľudí, s ktorými to potiahnem až do tej obávanej smrti. Nájsť si to správne dievča, ktoré to so mnou vydrží, aj keď to nie je veľmi ľahké. J Robiť prácu, ktorá ma nikdy neomrzí, nech už je to čokoľvek, aby ma uživila. Bohatstvo hromadiť nechcem, smrť aj tak nepodplatím. Chcem, aby si ma pamätali ako veselého. Môj tajný detský sen je ale dokázať niečo, po čom si ma budú ľudia pamätať. Nikdy nechcem prestať byť dieťaťom.
