reklama

Nespĺňam spoločenské podmienky

Čo dnes znamená mať sa dobre? Byť úspešný? Že vraj to, keď máte dobrú prácu, dobrú ženu, ste obdivovaný a všetci sú na vás pyšní, teda aspoň sa tak tvária.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Mať dobrú školu, dobrú robotu, šťastnú rodinku vraj robí ľudí šťastných. Vôbec netuším, každý má zrejme inú predstavu o tom, čo je dobrá práca, dobrá škola a dobrá rodina. Držme sa ale všeobecných štandardov Amerických vedcov. Dobrá robota je taká, kde vás vyplatia pekne tučnou výplatou, sedíte si vo veľkej kancelárií, najlepšie na nejakom ministerstve, vypisujete šeky, podpisujete výplaty svojím podriadeným, ktorí sú na vás závislí, ako na svojom chlebodarcovi. Máte pekné teplé miestečko, absolvovali ste významnú školu, rodičia sú na vás hrdí, čo si môže človek viac priať? Máte peknú ženu, deti, hotový Americký sen. Presne toto má v hlave naozaj skoro každý človek, presne tak ako to chce tento systém.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nie všetkým to je dopriate, polovica z tých super namotivovaných ľudí sa rozvedú, nedostanú dobré pracovné miesto, v polovici života zistia, že im stále niečo chýba a zistia aj to, že robili to isté štyridsať rokov bez nejakého vyššieho zmyslu. Táto naša nešťastná polovica začne žiarliť na tú šťastnú polovicu, ktorá sa bude tváriť hrdo a usmiato, aj keď možno vo vnútri zvádzajú boj, ale nedajú to najavo, nedajboh sa ukázať pred druhými, že nie sú šťastní. Veď dnes musí byť každý šťastný!

Mohol by som našu spoločnosť rozdeliť do niekoľkých nešťastných „kást“, ktoré postupom v rebríčku (niekedy o tom ani nevediac) žiarlia jedna na druhú. Človek zrejme nebude nikdy spokojný, nikdy nemá dosť, ani mať nebude, kým si nebude robiť čo chce. Človeku je daná súťaživosť, prežije len ten najlepší, s najlepšími schopnosťami, znalosťami a veľkým sebavedomím, alebo nie? Prečo človek, ktorý má už naozaj všetko, nemá dosť? Koľko známych osobností ukončilo svoj život, pritom by každý povedal, že ten človek mal skutočne všetko. „Musel byť šťastný a nemal dôvod to urobiť!“ Zrejme pravda bola niekde úplne inde a toho onoho slávneho človeka budú všetci nakoniec oplakávať ako hrdinu a veľkého človeka. Pritom ten človek na tom mohol byť psychicky veľmi zle a naše koleso systému ho zomlelo, ako ktoréhokoľvek iného radového občana systému.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Predstavme si jednu „kastu“, v ktorej sú ľudia na dne spoločnosti, hovoria, že ich boh opustil, každý ale vieme svoje. Môžeme sem zaradiť narkomanov, ktorí nevnímajú svet okolo seba. Keď idete okolo takého človeka snažíte sa od neho dištancovať na dvadsať metrov, aby vám náhodou niečo nespravil. Keď zomrie, poviete si "aspoň bude svet bezpečnejší." A teraz si predstavme, že nejaký človek, ktorého pozná celý svet, rovnako užíva narkotické látky, no s takým človekom by ste radi strávili pokojne aj celý deň. Urobili si s ním „selfie“ a váš deň by bol naozaj skvelý. Jediný rozdiel medzi tým narkomanom a slávnou osobnosťou je, že slávna osobnosť sa tvári šťastne. Spoločnosť si ho vybrala, že on bude reprezentovať povolanie herec, alebo spevák, alebo to bude nejaký veľký podnikateľ. Splnil podmienky spoločnosti. Pritom by si pokojne mohol s tým narkomanom podať ruku, pretože ich úroveň spokojnosti so životom je na rovnakej úrovni. Obdivujeme niekoho, kto sa nemá až tak dobre. Rovnako ako súťaživosť nám bolo dané súdiť veci podľa vonkajšieho dojmu. Navonok lož, vo vnútri pravda, ktorú vlastne ani nechceme vedieť, lebo nie je šťastná.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Svoje šťastie nepretvarujem a pohľad pesimistu dávam najavo. Pohľad pesimistu, kedy nepoznám samého seba a chcem z toho všetkého von. Keď sa cítim ako koleso v stroji systému, len časť stroja vyrábajúca a konzumujúca produkty, aby prežila. Nevidím zmysel života, som unavený na smrť a nevidím východisko. Cítim, že niečo nie je v poriadku. Musím sa teda zamerať na seba a svoje vnútro, počúvať sa, nepýtať sa slovami, ale zmyslami. Počúvam svoje zmysly a nasledujem zmenu. Zmena nemusí prísť hneď, moje zmysly vedia presne čo chcem a čo potrebujem. Uvoľním sa a nasledujem svoje vnútro. Myseľ musí ostať vypnutá, myseľ má slúžiť mne, nie ja mysli, ja som túžba, ja som život. Z pesimistu sa náhle sáva optimista, z kolesa v stroji voľné vtáča.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zmena! Tak skúšam veci, ktoré by som nikdy predtým nerobil a neskúšal. Skúšam znova a znova, začínam nové a poznávam nové. Prestávam vnímať tie vymyslené trápenia, fiktívne problémy a orientujem sa na svoje šťastie v sebe. Začínam vidieť viac. Pokúšam sa byť každý deň iným. Tým si otváram cestu medzi ostatných, ktorý tam už skutočne sú. Začínam sa menej škatuľkovať a už to vidím celé. Celý ten zmysel, celé to šťastie má každý na dosah, stačí ozaj málo, len si otvoriť oči a skúšať, objavovať, skúmať. Prestal som byť časťou stroja, vyletel som z neho bez akejkoľvek obavy o svoju budúcnosť, istotu, či nejaký konkrétny zmysel bytia a len som. Radikáli by ma nazvali „slniečkarom,“ realisti bláznom, pesimisti by vo mne videli to, čím chcú byť oni, videli by tú energiu, ktorá im chýba a chceli by mi ju zobrať. Optimisti by ma prijali medzi seba ako brata.

Možno so mnou nikto nebude súhlasiť, možno nebudem mať taký vysoký plat ako ostatní, ani krásnu ženu, s ktorou by som sa mohol ostatným chváliť, alebo skvelé auto, v ktorom by som sa ukazoval po meste. Moje vnútro ma však zavedie presne tam, kde mám byť. Môžem len povedať, že to nebude tam, kam spoločnosť bude chcieť. 

Ronald Szapáry

Ronald Szapáry

Bloger 
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  0x

The tears are welling in my eyes again I need twenty big buckets to catch them in And twenty pretty girls to carry them down And twenty deep holes to bury them in. Zoznam autorových rubrík:  PríbehyZ cestovaniaSpoločnosť, myslenie, postojeSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu