reklama

O záverečných prácach

O tom ako som to v škole pokazil a o tom ako sa hodnotia záverečné práce na SPU FEM. A pár slov na záver...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Po svojom neúspechu a odchode po prvých troch mesiacoch z Provozne Ekonomickej Fakulty v Brne, som rozmýšľal, či to skúsiť opäť na inej škole. Bol som samozrejme sklamaný a vôbec som nemal chuť pokračovať. Rodičia ma však povzbudili, aby som to skúsil ešte raz. Podal som si prihlášku do Nitry na Fakultu Ekonomiky a Manažmentu aj do Brna na fakultu z ktorej som odišiel, popravde ani neviem prečo. 


Absolvoval som prijímacie skúšky a prijali ma na obe školy. Do Brna som ísť nechcel, len som si zrejme potreboval niečo dokázať. Ani Nitrou som si nebol istý, sám som nevedel čo a kam. Napriek tomu som dal šancu Nitre a tri roky prešli ako voda. Hoci som neprenášal žiaden predmet, nepatril som ani k tým najlepším študentom. Vyskytli sa predmety, s ktorými som sa pasoval, ale nakoniec som to dokázal. Podarilo sa mi prejsť cez všetky skúšky, jediné čo zostávalo bola bakalárska práca. Podnik, s ktorým som spolupracoval počas práce som si vybavil už cez leto, pred tretím ročníkom. Bom som spokojný, pretože väčšina študentov mala problém s hľadaním podniku. Teoretickú časť sme podľa pokynov školiteľky mali odovzdať ešte pred koncom zimného semestra, čo sa mi podarilo. Vedúca práce komunikovala s dosť veľkým odstupom a odpoveď s pripomienkami prišla o niečo neskôr, počas letného semestra. Opravil som čo bolo potrebné a opäť prvú časť práce odoslal. Medzi tým sa stalo pár vecí, ktoré ovplyvnili ďalší vývoj písania práce. Rodinné problémy školiteľky. A moje zdravotné problémy, ktoré vplývali aj na psychiku sa podpísali na výkonoch v škole. Každopádne, ten môj zdravotný problém som dosť nafúkol a tým škodil len sám sebe. Výsledkom bolo, že sa mi nechcelo vôbec písať a áno nechal som si to na poslednú chvíľku. Hoci bola práca dokončená pred týždňom, v ktorom sa práce odovzdávali, nezostal čas na konzultácie. Školiteľka bola vedúcou práce niekoľkým študentom a nebol som jediný, kto si v posledný týždeň žiadal konzultácie. Išlo o 5-10 študentov a je jasné, že vykryštalizovať prácu pre toľkých ľudí na poslednú chvíľu je nemožné. Niekomu zmenila názov témy, aby bol obsah zhodný so zadaním, iným vôbec neodpísala a ostali v tom sami. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Celú zodpovednosť hádzať na školiteľku nie je fér, samozrejme mohol som si za to aj sám. Nakoniec som obdržal konzultačnú odpoveď, boli to len bodové poznámky (5-10 slov v riadku). Opravil som čo sa dalo a prácu odoslal. Hodnotenie od školiteľa aj oponenta Fx. Najväčším problémom bol obsah, ktorý sa nezhodoval so zadaním. Ďalšie chyby boli štylistika, gramatika, neodborné vyjadrovanie. Chybu, ktorú som urobil a všimol si ju až po vložení, boli modré nadpisy kapitol, proste katastrofa. Sčítané podčiarknuté neodporúčame na obhajobu. Zhoda 18 percent. Nemohol som tomu uveriť, spoliehal som sa na lepšiu spoluprácu, nie len na poznámky typu vyjadrujete sa neodborne opravte si to. Chcel som konkrétne pasáže, kde sa takto vyjadrujem a ktoré pasáže je potrebné opraviť. Myslel som si, že ma školiteľka trochu nasmeruje, čo sa týka obsahu. Modré nadpisy, preklepy a podobné veci nie sú jej chyba, ale moje lajdáctvo a nepozornosť. Z toho môžem viniť jedine seba. A tak sa mi to predĺžilo o druhý rok, ktorý som strávil v škole-neškole. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Na druhej strane nebol to zabitý rok. Aj nezdary majú svoju svetlú stránku. Brigádoval som v exekútorskom úrade, niečo si zarobil a prostredníctvom úradu sa dostal ku firme, ochotnej spolupracovať na novej bakalárskej práci. Pôvodná školiteľka trvala na tom, že už nebude vedúcou práce a tak som bol nútený nájsť niekoho iného. Podarilo sa, vedel som, že nová školiteľka je síce pedant, ale pri nej to určite zvládnem. Písať som začal až v marci, pretože dovtedy som nevedel nájsť vhodný podnik, ktorý by spĺňal požiadavky zo zadania. Podnik musel mať nákladové strediská. Komunikácia so školiteľkou bola spočiatku mizerná, no hneď ako som začal s písaním sa všetko zmenilo. Dokázal som s ňou telefonovať a radiť sa hodiny. Každý deň po brigáde som písal. Táto cesta bola tŕnistá, plná nadávok, opúšťania sa a stavov vyhorenia. Od marca až do začiatku júla som pracoval, vylepšoval, prerábal a konzultoval prácu čo to šlo. Ja a moja školiteľka sme urobili všetko preto, aby som to tento krát nepokazil. Pre porovnanie s vlaňajškom, bol som jediný, kto s ňou pracoval na bakalárskej práci. Mala však študentov končiacich diplomovou prácou a samozrejme opravovala skúšky. Porovnateľne rovnako zaťažená, ako predchádzajúca, hoci za lepších okolností. Prácu som odovzdal posledný dátum odovzdania, doslova za päť minú dvanásť. Ešte som to niekoľko krát kontroloval spolu s vedúcou práce. Výsledok školiteľ aj oponent hodnotili známkou C. Áno dosť zlá známka za toľko obetovaného času, ale podarilo sa. Pripomienky sa týkali opäť preklepov, ktoré zmenili obsah viet. To sa dalo ľahko vysvetliť pri obhajobe, také veci sa stávajú takmer vždy, myslím. Ďalej to bola literatúra, mal som citovať toho a toho, aby bola teoretická časť spracovanejšia. Zhoda 15 percent, obhájené a odštátnicované na C. Spomínam si pri hodnotení prác politikov odborníčka vo fachu vysvetľovala, že všetko nad 10 percent už je problém. No vo svojej práci som všetko odcitoval správne, "aspoň si to myslím" (ako sa obhajoval pán Matovič). Zhoda mohla byť spôsobená časťami práce, ako čestné vyhlásenie, poďakovanie a podobne. Zapríčiniť ju mohla aj charakteristika podniku, nakoľko o zhodnom podniku existuje ešte jedna práca, o ktorej mám vedomie. Sčítané podčiarknuté po druhé, som bc., hurá o pár písmeniek viac na náhrobný kameň. Pokračovať ďalej momentálne nepovažujem za rozumné, už som v škole strávil dosť času. Poďme skúsiť niečo iné. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Nerozumiem ako sa niektorým vysoko postaveným dámam a pánom podarilo "dokončiť" svoje záverečné práce. Osobne to vnímam ako zlyhanie školiteľov a oponentov, že ich boli vôbec schopný pripustiť k obhajobe. Taktiež je to chyba komisie, ako mohli udeliť diplom za také plagiátorské a nekvalitné diela. Pýtam sa, dá sa podplatiť školiteľ aj celá komisia? Ani jeden z nich nepozná morálne zásady? Koľko to asi tak musí stáť podplatiť prinajmenšom 8 ľudí, aby bol každý jeden z nich spokojný? 

Ronald Szapáry

Ronald Szapáry

Bloger 
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  0x

The tears are welling in my eyes again I need twenty big buckets to catch them in And twenty pretty girls to carry them down And twenty deep holes to bury them in. Zoznam autorových rubrík:  PríbehyZ cestovaniaSpoločnosť, myslenie, postojeSúkromné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu